Mám manžela, 17 rokov spolu, 10 rokov manželia. Obom je nám 39, máme dve deti základnou školou povinné. Na manžela prasklo úplne náhodou, že si vypisoval s 19 rokov slečnou, ktorú sme obaja spoznali na dovolenke. Pre mňa ťažký šok, ale prešla som to. Predsa len ona je z diaľky, tak načo sa stresovať. Včera som naňho udrela, či si náhodou nepíše, alebo nepísal s ďalšími, dala som to aj menovite. Poznám jeho vkus. A chlapec povedal áno na všetky ženy čo som vymenovala. Všetky tieto konverzácie si samozrejme maže. Vraj im ale len písal, že sú nádherné a nebyť ma, tak by ich veľmi chcel.
U neho ale ťažko veriť. Keď sa mi narodil syn, dosť som pribrala a v čase môjho chudnutia, kedy som bola fakt kosť si písal a niečo mal s mojou vtedajšou kamarátkou. Ja sa o seba starám, chodím cvičiť, pekne sa obliekam, postavu mám myslím si ok, ale taká štíhla, ako pri zoznámení už naozaj nie som. Doma všetko robím, prevažne iba ja. S ničím mi nepomáha, je dosť lenivý. On je vysvalený, robí fyzickú prácu a je to vidieť. Stále mi naznačuje, že má na lepšie a keď ho požiadam, nech teda ide, plače a nechce odísť, že ma miluje a už to nikdy neurobí. Neverím mu a je mi odporný. Len plačem….
Všetko v čo som verila sa mi zrútilo behom pár dní a ja vôbec neviem, čo si mám o tom myslieť. Je mi to hrozne ľúto, pretože som manželovi verila, lenže mi čoraz viac príde, že sa nechám iba ponižovať. On ale nemá žiadny dôvod na to, aby ma ponižoval, pretože o všetko sa starám v domácnosti ja a on mi ani veľmi nepomáha. Je mi to všetko ľúto, pretože som dúfala v to, že sa zmení a bude iný, ale očividne som sa pomýlila a on sa nezmení. Fakt som kvôli nemu preplakala strašne veľa nocí a už si celkom začínam myslieť, že to nemá zmysel. Nemá zmysel, aby som s ním zostávala a udržovala vzťah, v ktorom sa ja aj tak len trápim.